Prvé plachetnice na Slovensku

Napriek tomu, že Slovenskom preteká jedna z najvýznamnejších európskych riek Dunaj, kde bola samozrejmá nie len obchodná plavba, ale aj aktívny vodácky život vo viacerých veslárskych kluboch, plavba pod plachtami nebola na Slovensku dlho zaužívaná.

Zmenilo sa to však začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa nadšencovi pánovi Jozefovi Kováčikovi vraj dostal do ruky zahraničný časopis, v ktorom bol návod a nákresy pre amatérsku stavbu plachetnice. Bola to dostatočná inšpirácia, aby sa Jozef Kováčik pustil do vlastného návrhu výkresov na stavbu malej plachetnice.

Prototyp postavil v roku 1951. Plachetnicu pomenoval Čajka. Rozmery Čajky boli: Dĺžka 240 cm, šírka 115 cm, hmotnosť asi 40 kg. Na stavbu bolo potrebné 0,13 m³ smrekového dreva a 0,035 m³ dubového dreva. Výhodou lode bolo, že sa vraj dala postaviť za vtedajších 5000 Kčs. Výkresová dokumentácia sa nezachovala a nemám ani fotografiu.

Čajka bola drevená, plutvová plachetnica so šarpiovou konštrukciou trupu. Oplachtenie malo viac možností. Mohlo sa plachtiť s hlavnou plachtou, alebo aj s kosatkou. Ale dala sa aj zväčšiť plocha plachty pomocou gaflového oplachtenia. V zime 1951/1952 sa postavilo 6 plachetníc Čajka a dňa 1.6.1952 sa všetky lode slávnostne spustili na vodu Seneckého jazera. Na plachte mali triedové označenie „Č“ a príslušné poradové číslo. A asi takto to na Slovensku začalo.

S pánom Kováčikom som sa nikdy nestretol, ale vďaka jeho Čajke som začal svoju jachtársku dráhu. Keď sa opotrebované Čajky vyraďovali, dostal som sa k jednej, značne poškodenej, ktorú som si opravil, dal na vodu a tak to u mňa začalo…